Na štátne penzie sa v žiadnom prípade nespoliehajte, odkazuje mladým dátový analytik Ivan Bošňák. Dôchodkové prognózy, ktoré nedávno posielala Sociálna poisťovňa totiž v horizonte desaťročí nemôžu zaručiť vôbec nič. Jedno je však podľa neho isté, éra štedrých penzií je definitívne preč. Dôchodcovia si nemôžu cucnúť z daní viac, než súkromný sektor tých daní vyprodukuje, dodáva Bošňák.

Sociálna poisťovňa poslala miliónom Slovákov prognózy ich budúcich dôchodkov. Pre mnohých z nás to bol šok, pre iných zasa hrozba zaspatia na vavrínoch - či skôr holuboch na strechách neistej budúcnosti. Reč čísiel totiž potvrdzuje, že prvý penzijný pilier sa - pod váhou negatívnych demografických trendov, ako aj veľmi zlého stavu verejných financií, ocitá na samej hrane udržateľnosti. Len na 13. Dôchodky štát vydáva takmer miliardu ročne, na dlh.

Táto rozšafnosť pritom naráža na katastrofálny stav verejných financií, ktoré sa dostali na trajektóriu gréckej cesty. Navyše, rodí sa čoraz menej detí, slovenská populácia veľmi rýchlo starne a tak systém, kde sa na penziu jedného seniora skladá stále menej pracujúcich, mieri k bodu zlomu.

Z akými penziami tak môžu počítať dnešní tridsiatnici a budú ešte vôbec poznať niečo také, ako je štátny dôchodok? No a nie je teda najvyšší čas zatiahnuť za ručnú brzdu a dôchodkový systém zásadne upratať? Téma dnešných Aktualít Nahlas s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zlodejom niekedy stačí jediný zvedavý pohľad na váš displej, aby získali prístup k celému vášmu digitálnemu obsahu. Cielené odpozorovanie PIN kódu či hesla v MHD alebo kaviarni dokáže útočníkom otvoriť cestu k vašim bankovým aplikáciám či firemným dátam.

Fenomén takzvaného „shoulder surfingu“ naberá na obrátkach. Organizované skupiny dnes už nepotrebujú stáť tesne za vami, s využitím moderných okuliarov či kamier dokážu váš PIN odpozorovať aj z trojmetrovej vzdialenosti a šikovne pritom využívajú vašu nepozornosť či stres. Najnovšie prieskumy odhaľujú, že viac ako tretina Slovákov bežne zadáva citlivé údaje v plnom autobuse a štvrtina ľudí sa priznáva, že na cudzie displeje pozerá úplne zámerne.

O tom, ako sa na verejnosti dokonale maskovať, ako funguje hardvérové zatemnenie obrazovky a prečo je nebezpečné neustále zapnuté NFC, sa v podcaste SHARE rozpráva Ján Trangel s produktovým manažérom spoločnosti Samsung Františkom Švihlíkom a odborníkom na hybridné hrozby z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby Domiciánom Zahorjanom.

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Samsung.

Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.

TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako organizovaná skupina v Holandsku okradla ľudí o 500-tisíc eur obyčajným pozeraním cez rameno.
• Prečo vás môže stáť peniaze, ak máte v preplnenej MHD neustále zapnuté bezkontaktné platby.
• Ako funguje nová funkcia v smartfóne Samsung Galaxy S26 Ultra, ktorá pre okolie zatemní citlivé časti obrazovky.
• Prečo je bezplatná verejná Wi-Fi sieť zlatou baňou pre útočníkov a prečo by ste mali sedieť vždy opretý o stenu.
• Prečo by ste mali zabudnúť na odomykanie telefónu pomocou kreslených vzorov, ktoré si okolie ľahko zapamätá.
• Prečo je krstné meno dieťaťa či dátum narodenia to najhoršie heslo, a ako vám ho sociálne siete okamžite prezradia.

Ďalšie podrobnosti nájdete v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/oGC4iD8/zlodejom-dnes-netreba-hesla-staci-im-pohlad-na-vas-displej-expert-radi-ako-sa-branit/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V profesionálnom športe nie je vôbec pravidlom, že úspešný hráč dokáže plynule prejsť do roly špičkového funkcionára. Bývalý slovenský reprezentant Peter Sedmák je žiarivým príkladom toho, že tvrdá práca a odhodlanie fungujú nielen na palubovke, ale aj v manažérskom kresle. Svoju hráčsku kariéru vymenil za oblek a v súčasnosti pôsobí ako generálny manažér prvoligového Hradca Králové.

O náročnom prerode z lídra kabíny na šéfa klubu, o nevyspytateľnom svete športového biznisu, ale aj o zákulisí vyjednávania s hráčmi či budovaní vzťahov so sponzormi, prišiel úspešný funkcionár porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.

Prechod na manažérsku stoličku nebol pre rodáka z Popradu úplne priamočiary, no do novej úlohy sa zahryzol s rovnakou vervou, s akou kedysi bojoval pod košmi. V rozhovore priznáva, že kým hráč sa stará primárne o svoje telo, herný režim a výkony, manažment žije v neustálom strese, keďže musí zabezpečiť chod celej organizácie.

Na otázku moderátora, či je náročnejšie ubrániť na ihrisku útočiaceho súpera, alebo presvedčiť investora, aby podporil basketbal, má zocelený Slovák jasnú odpoveď. „Určite investora. Toho protihráča v obrane môžete faulovať a zabrániť tak košu, ale presvedčiť v dnešnom svete niekoho, aby dal svoje peniaze do klubu, je zložité,“ vysvetľuje Peter Sedmák úskalia svojej každodennej profesie.

V diskusii sa nevyhol ani porovnaniu svojej hráčskej generácie s tou súčasnou. Ako typický pracant, ktorý si svoje miesto vždy musel tvrdo vybojovať, nikdy nevyhľadával žiaru reflektorov a sústredil sa výlučne na čiernu robotu pre tím. Dnes, z pozície manažéra, ktorý spolu s trénerom skladá káder a analyzuje potenciálne posily, vníma obrovský vplyv sociálnych sietí.

Tie podľa neho neraz skresľujú realitu a niektorým mladým hráčom dávajú pocit falošnej hviezdy bez adekvátnej driny. „Dnes to majú chalani do istej miery zadarmo a basketbal pre nich nie je takou prioritou. Niektorí majú pekný Instagram, ale keď sa na nich pozriete a viete, ako reálne vystupujú a hrajú, tak to úplne nie je ono,“ hodnotí s úprimnosťou bývalý pivot.

Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne atraktívna aj pasáž, v ktorej Peter Sedmák spomína na svoj netradičný angažmán v Spojených arabských emirátoch. Dozviete sa aj, prečo mu vážne zranenie kolena v exotike paradoxne zmenilo prístup k vlastnému telu a predĺžilo kariéru o 8 rokov, prečo odmietol lukratívnu ponuku zo Švajčiarska, a aké má smelé vízie s hradeckým klubom po vzore veľkých európskych značiek.

Na záver rozhovoru odhalí aj svoje myšlienky o blížiacom sa sviatku slovenského basketbalu v Spišskej Novej Vsi a taktiež naznačí, či ho v budúcnosti uvidíme pracovať aj vo farbách slovenskej reprezentácie. Ak chcete spoznať realitu riadenia profesionálneho klubu a vypočuť si inšpiratívny príbeh muža, ktorý tomuto športu zasvätil celý život, neváhajte a pustite si mimoriadne pútavú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”

Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.

Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.

Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”

Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

“Ak strana poskytne peniaze svojej agentúre na nákup reklamných pier a spotov, ide o financovanie strany, čo je v poriadku. Ak ale peniaze iba preleje cez agentúru ako cez prietokový ohrievač a následne z nich vypláca jej podnikanie, to zákon neumožňuje”, hovorí Ján Ivančík z Transparency International Slovensko.

Politické strany na Slovensku dostávajú od štátu milióny eur, no zákon zároveň hovorí, že tieto peniaze nesmú používať na podnikanie vlastných obchodných spoločností. Práve okolo tejto hranice sa dnes vedie spor o fungovanie Agentúry Smer, ktorú vedie syn premiéra Michal Fico.

Smer tvrdí, že všetko robí v súlade so zákonom a že peniaze po príchode na účet strany prechádzajú akousi „transformáciou“. Transparency International Slovensko naopak upozorňuje, že verejné peniaze zostávajú verejnými peniazmi a že stranícke agentúry môžu slúžiť ako prietokový ohrievač, cez ktorý sa oslabuje verejná kontrola kampaní.

Kde je teda hranica medzi legálnym fungovaním straníckej firmy, zneužívaním dier v zákone a prípadným porušením zákona?

Téma pre Jána Ivančíka, právnika a výkonného riaditeľa Transparency International Slovensko.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Po jednej sezóne sú znovu späť. Tradičná slovenská futbalová bašta sa po ročnej pauze vrátila späť do Niké ligy, kde je pripravená udomácniť sa na dlhšie a vyvarovať sa smutného osudu Tatrana Prešov. V 88. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to prezradil majiteľ MFK Dukla Banská Bystrica Peter Krnáč.

Napriek tomu, že patria medzi kluby, ktoré sa môžu popýšiť stálou fanúšikovskou podporou, bohatou históriou a v prvom rade tradíciou na slovenskej futbalovej mape, po návrate do najvyššej súťaže v roku 2022 sa v nej nedokázali udomácniť natoľko, aby mohli mať pokojný spánok.

V sezóne 2024/25 totiž prišiel trpký pád späť do II. ligy, ktorou však Dukla dokázala preletieť viac než ideálne a expresne rýchlo si zabezpečiť postupový lístok naspäť do Niké ligy. Teraz sú už „vojaci“ odhodlaní robiť veci inak a v najvyššej súťaži sa udomácniť na oveľa dlhšie, ba čo viac – vyvarovať sa smutného osudu Tatrana Prešov, ktorý sa v súťaži zdržal len jeden rok.

V 88. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to uviedol majiteľ MFK Dukla Banská Bystrica Peter Krnáč, ktorý v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom tiež prezradil, aké sú plány klubu s novým štadiónom, čo chystajú pre Slovan Bratislava s trénerom Yayom Tourém a na akého mladého hráča by sa mali v tejto sezóne tešiť fanúšikovia Niké ligy.

„Minister Kaliňák to volá transformácia alebo transformovanie peňazí. No ja si pamätám, že svojho času sa to volalo napríklad tunelovanie“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Uvažujem, či náhodou nie sme v období transformácie režimu z liberálnej demokracie na iliberálnu, respektíve defektnú demokraciu. Tá síce predpokladá voľby, ale chýba im prívlastok slobodné a férové“, dopĺňa.

Perióda transformácie. Krajina sa v nej ocitla po tom, ako sa vládny Smer snaží vyviniť z kauzy štedrých odmien pre premiérovho syna z peňazí, ktoré do straníckej centrály natiekli aj zo štátnej kasy. Slovníkom ministra Kaliňáka prešli tak „transformáciou“.

A ak bol doteraz pod premiérovým tlakom opozičný líder, kauzou „transformácie“ dostáva Michal Šimečka a jeho strana pod tlak premiéra a jeho ľudí. Transformoval ich tak do obrannej polohy. A na premiéra neváhal vytiahnuť ešte aj ženy jeho doterajšieho života.

Krajina je tak už týždne konfrontovaná témami papalášizmu na trovy štátu, ktorými sa častujú najsilnejšie strany. Témami „premiérovho syna“ vs „grantovej aristokracie“.

Medzitým sa z auly špecializovaného trestného súdu, kde zaznieva obžaloba v kauze Očistec – a teda policajnej hydry v područí oligarchu podľa vyšetrovacej verzie - ozývajú vety typu „nevinný“, či v parlamente pokusy o odvolávanie ministrov alebo parlamentných podpredsedov. A čaká sa na osud veľvyslaneckého postu na Cypre pre poslanca Radačovského.

A za obzorom sú už aj jesenné komunálne a krajské voľby.

Mení sa slovenská politika na permanentnú kampaň káuz?

Na Slovensko týchto hodín sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Pripravil Jaroslav Barborák.

Michal Fico či Pavol Gašpar nie sú jediní synovia známych Smerákov, ktorým sa všetci skladáme na štátny plat. Lukratívnu funkciu za veľké peniaze má v štátnom Transpetrole aj syn exministra Jána Richtera Juraj. Zarobil 180 tisíc eur ročne, čo vychádza na 15 tisíc mesačne.

Juraj Richter je na oficiálnej stránke strany uvedený aj ako okresný predseda Smeru v Nitre. Práve nitrianska skupina ovládla Smer po odchode politikov okolo Petra Pellegriniho. Patria sem aj Tibor Gašpar, Marián Kéry, Ján Richter či v minulosti Ľubomír Jahnátek. Pri všetkých sa nám v minulosti podarilo zdokumentovať prepojenie na oligarchickú skupinu Bodorovcov. Budova Transpetrolu navyše podľa obžaloby v kauze Očistec slúžila na stretnutia vedenia organizovanej zločineckej skupiny v polícii.

Dnes má firma blízka nitrianskemu oligarchovi opäť v Transpetrole štátnu zákazku. Viac povie investigatívny reportér Martin Turček.